„Veď si za to môže sama..“

Pokiaľ sa stretneme s prípadom sexuálneho obťažovania či znásilnenia, vyskytujú sa aj názory typu „Veď tá žena si za to môže sama. Nemala mať takú krátku sukňu. Je to jej chyba, nemala sa s tými chlapcami rozprávať. Nemala sa opiť“. Nie, táto žena to neplánovala, a ani sa nechcela stať obeťou sexuálneho násilia. Nik nemá právo sexuálne obťažovať ženu a robiť niečo, s čím nesúhlasí a to bez ohľadu na to, či je vyzývavo oblečená alebo koketná. Či ide o ženu alebo muža, jednoducho každá osoba, ktorá o takéto praktiky nestojí a nevydala k ním jasný súhlas, je obeťou. Nemožno ju dehonestovať a uzatvoriť to tým, že si o to koledovala.

„Nie“ znamená v každom prípade „nie“ 

A vinníkom je páchateľ! Ako už bolo uvedené, sexuálne násilie sa často bagatelizuje a k jeho zľahčovaniu môže niekedy nepriamo prispieť aj postoj samotnej obete. Je pochopiteľné, že rozprávať otvorene o takýchto nepríjemných skúsenostiach je veľmi ťažké. Obete sú často traumatizované a i keď to nie je ich vina, cítia sa zahanbene a ponížene. Aby sa však v spoločnosti sexuálne násilie radikálnejšie riešilo, je potrebné o ňom otvorene hovoriť, rozprávať o dopadoch takejto negatívnej skúsenosti a nahlas povedať, že „nie ja som za to zodpovedná/ý, ale to páchateľ je ten, ktorý spravil niečo zlé a ublížil.“ Obete ale väčšinou mlčia alebo obviňujú seba, a to má ešte negatívnejší dopad. „Následky sú tým väčšie, čím dlhšie to obeť drží v sebe,“ vyjadrila sa psychiatrička Eva Garajová.

Hovoria slováci o sexuálnom násilí dostatočne?

Na odpoveď sme sa spýtali psychiatričky Garajovej: „Myslím, že u nás je problematika informovanosti nedostatočná. Ženy sa často nevedia o tom rozhovoriť, hanbia sa za to a osveta im moc nepomáha. Je to lepšie ako kedysi, hovorí sa o tom aj píše, nie je to tabu. Ale stále je to nedostačujúce,“.  Podľa nej môže za tým byť aj charakter výchovy. Ako ilustrovala v prípade, kedy napríklad kresťanská žena utrpí násilie, no dusí to v sebe a zdôverí sa o tom maximálne kňazovi. Nevyplynú z toho žiadne konkrétne kroky, žene to nepomáha a násilie môže ďalej pokračovať.

kampaň #meeToo spojila ženy z celého sveta 

Najsilnejšia svetová kampaň proti sexuálnemu násiliu sa rozbehla v roku 2017 v dôsledku obvinenia známeho filmového producenta Harveyho Weinsteina zo sexuálneho obťažovania. Kampaň #MeToo /Ja Tiež/ sa začala šíriť sociálnym sieťami po celom svete. Len za 24 hodín od spustenia sa do konverzácie zapojilo 4,7 milióna osôb a príspevok mal odozvu 12 miliónov reakcií. Desiatky miliónov ľudí doposiaľ „prevzali“ tento hešteg na sociálnych sieťach a vyjadrili tým, že sa tiež stali obeťou sexuálneho obťažovania. Aj v tomto prípade sa však našlo viacero kritikov, ktorí sa na margo kampane vyjadrili, že ide len o upútanie pozornosti a obete si zato väčšinou môžu samy.

Rozprávajme otvorene!

Vráťme sa však konkrétne na Slovensko, kde sa podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2016 takmer polovica ľudí vyjadrila, že sex bez súhlasu sa za istých okolností ospravedlniť. Čo z toho vyvodiť? Postoj spoločnosti napovedá, že stále disponujeme nedostatkom informácií o reálnej podobe a hrozbe tohto závažného problému. Jednoznačne je potrebné v prípade sexuálneho násilia vyhľadať odbornú pomoc, riešiť jeho dopad na obeť ale zároveň pomôcť dopadnúť páchateľov. O tejto téme je potrebné rozprávať otvorene so všetkými nepríjemnosťami, ktoré sa s ňou viažu. Je dôležité poukázať práve na silu negatívnych dôsledkov a zbúrať presvedčenie typu „Nie, mne sa to nemôže stať“. Všetky dôsledky takéhoto činu pri ich otvorenom tlmočení spoločnosti môžu byť nápomocné práve tak v rámci prevencie.

Tento článok vznikol v rámci projektu na Prevenciu kriminality pod záštitou Občianskeho združenie LAVUTA. Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.