Vytlačiť túto stránku

Kde hľadať pomoc v prípade sexuálneho obťažovania na pracovisku?

autor: Uverejnené marec 17, 2019

Dvojzmyselné návrhy, priame ponuky na pohlavný styk, vytrvalé vnucovanie súkromného stretnutia, neprimerané dotyky či nevhodné oslovovanie. Sú vám tieto prejavy nepríjemné? Zakročte! 

V pracovných kolektívoch, kde väčšinu tvoria muži, býva takéto správanie voči ženám bežné. I keď veľmi zriedkavo, no môže k tomu dochádzať aj v opačnom prípade. Obete sexuálneho obťažovania takéto prípady často nenahlásia, pretože majú obavy zo straty zamestnania, nechcú sa púšťať do sporov alebo rovno opustia pracovisko bez toho, aby sa to s dotyčnými prejednalo.

Čo je sexuálne obťažovanie?

Samotné obete sexuálneho obťažovania často nemajú vedomosť o tom, že sa o sexuálne obťažovanie vôbec jedná. Správanie kolegov im je nepríjemné, ponižujúce, vyhodnotia si ho ako niečo, čo prekročilo hranice, ale netušia, kedy to možno klasifikovať ako sexuálne obťažovanie. 

Sexuálne obťažovanie je nežiaduce správanie sexuálneho charakteru. Či už na verbálnej, neverbálnej úrovni, činmi alebo sexuálnymi obrazovými záznamami zo strany kolegov, nadriadených.

Antidiskriminačný zákon / Zákon č. 365/2004 z.z. , § 2a ods. 5 ho definuje nasledovne: „verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je, alebo môže byť, narušenie dôstojnosti osoby, ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“

Okrem toho je sexuálne obťažovanie jedným z druhov diskriminácie, čo je zadefinované v spomínanom zákone nasledovne: „Diskriminácie je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih..“

Ako sa v prípadoch sexuálneho obťažovania na pracovisku zachovať?

Tento problém možno riešiť osobnou intervenciou alebo využitím pomoci zo strany iných, kompetentných orgánov. V žiadnom prípade by sa obeť nemala obviňovať ani zľahčovať situáciu. Takéto prejavy správania nemožno ignorovať. Obeť musí povedať „nie“ a takýmto prejavom dať jasnú stopku.

Pokiaľ obťažovanie naďalej pretrváva, ďalším krokom môže byť písomná forma upozornenia. V rámci takýchto upozornení je nutné pripomenúť obťažovateľovi protizákonnosť jeho správania, poukázať na obťažujúce prvky a jasne sa vyjadriť za ukončenie takéhoto správania.

Nadriadení sú povinní zabezpečiť podmienky, ktoré negatívne neovplyvnia pracovný výkon, preto túto skutočnosť treba oznámiť aj na tejto úrovni. Pokiaľ obťažuje samotný nadriadený, informovať treba opäť o stupeň vyššie v rámci danej hierarchie.

Zákonník prace § 13 ods. 5 stanovuje: „Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 a 4; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.“

Aké ďalšie kroky možno vykonať? 

- osloviť odborovú organizáciu

- podať sťažnosť na inšpektoráte práce

- podať žalobu

- podať trestné oznámenie

Na základe Antidiskriminačného zákona sa môže súdnou cestou dotknutá osoba domáhať upustenia od takéhoto konania zo strany obťažovateľa, napravenia protiprávneho stavu alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia či nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Nič nezaberá? Oslovte príslušné úrady!

Obeť sexuálneho obťažovania na pracovisku sa môže obrátiť na inšpektorát práce, odborovú organizáciu, políciu, súd, stredisko pre ľudské práva, ombudsmana. Pred tým je však potrebné zozbierať všetky dôkazové materiály, ktoré preukazujú, že k danému skutku došlo. Môže to byť zapísanie si nevhodných poznámok, kde však treba uviesť aj dátum, čas a svedkov. Ponechať si treba aj emailovú komunikáciu či rôzne písané odkazy. 

Sexuálne obťažovanie ako trestný čin

Danú problematiku rieši aj trestný zákon, pričom „sexuálne obťažovanie“ tam priamo uvedené nie je, no môže viesť k podozreniu zo spáchania trestných činov proti slobode či ľudskej dôstojnosti.

Trest odňatia slobody podľa tohto zákona hrozí tomu, kto iného dlhodobo prenasleduje spôsobom, ktorý vzbudzuje obavu o jeho život, zdravie alebo jemu blízkej osoby alebo zhoršuje kvalitu jeho života a to spôsobmi ako aj vyhľadávanie jeho osobnej blízkosti, sledovaním, kontaktovaním prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickou komunikačnou službou, písomne a inak proti jeho vôli, zneužitím osobných údajov na účel získania osobného alebo iného kontaktu alebo ak ho obmedzuje inak v obvyklom spôsobe života.

Tento článok vznikol v rámci projektu na Prevenciu kriminality pod záštitou Občianskeho združenie LAVUTA. Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.

Prečítané 6104 krát Posledná úprava pondelok, 13 máj 2019 14:17