Podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie /WHO/ bolo v Európe vystavených sexuálnemu zneužívaniu 9,6% detí. Vo väčšine prípadov deti zneužívajú blízke osoby v rodinnom prostredí, alebo  autorita, ku ktorej má dieťa dôveru (učiteľ, vychovávateľ, kňaz). Často sa teda stáva, že zneužívané dieťa nechce dotyčnému "uškodiť" a narušiť vzájomný dôverný vzťah, a tak sa o takejto skúsenosti nikomu nezdôverí. Nielen obete, ale žiaľ, ani blízki o zneužívaní nechcú hovoriť. A tak sa tento zločin stáva neviditeľným.

Ako zistíte, že je dieťa zneužívané?

V prípade sexuálneho zneužívania sa u detí môžu vyskytnúť fyzické i psychické signály. Telesnými znakmi sú napríklad poranenia, bolesti či zápalové zmeny v oblasti genitálií. Taktiež môže dochádzať ku krvácaniu či výtokom.

Po duševnej stránke dochádza často k prejavom strachu v prítomnosti určitej osoby, nízkej sebaúcte, utiahnutosti, apatii či agresii. Zbystriť pozornosť treba aj v prípadoch, ak sa malé dieťa bráni pri prebaľovaní alebo vyzliekaní spodnej bielizne. Taktiež sa môžu vyskytnúť sexualizované prejavy či neprimerané znalosti zo sexuálnej oblasti.

Ako reagovať?

Laici ako aj odborníci v rámci svojej práce, ak sa dozvedia o faktoch, ktoré nasvedčujú možnému sexuálnemu zneužívaniu, majú povinnosť informovať o takom podozrení orgány činné v trestnom konaní alebo orgány sociálnoprávnej ochrany detí. Pokiaľ sa dieťa v prípade sexuálneho obťažovania na vás obráti s prosbou o pomoc, je potrebné ustrážiť svoje prvotné reakcie. Prirodzene, že takáto informácia vyvolá u človeka viacero emócií ako napríklad hnev, bezradnosť, smútok, rozpaky či zmätok. Je však dôležité nedať tieto pocity najavo, pretože to môže viesť k zneisteniu dieťaťa a to sa s dotyčným následne nebude chcieť viac rozprávať.

Taktiež je dôležité nechať dieťa čo najviac rozprávať o tomto probléme samo, bez prerušovania. Treba k nemu pristupovať opatrne a nevyťahovať od informácie "nasilu". Dieťa je v takejto situácii stále veľmi zraniteľné a ťažko sa mu hovorí o chúlostivých detailoch. Zapájanie sa do rozhovoru zo strany zodpovednej osoby by malo byť minimálne. Kladenie nevhodných otázok môže byť dokonca považované za "navádzanie" a mať negatívne následky v ďalšom vyšetrovacom procese. Pokiaľ ste účastníkom výpovede dieťaťa, je nevyhnutné zaznamenávať ju v doslovnom znení. Rôzna interpretácia môže taktiež viesť k dezinformáciám v rámci vyšetrovania. 

Tento článok vznikol v rámci projektu na Prevenciu kriminality pod záštitou Občianskeho združenie LAVUTA. Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.