Mnohí ľudia, ktorí sa v detstve stali obeťou sexuálneho zneužívania, o tejto nepríjemnej skúsenosti nikdy neprehovoria, alebo to spravia až s veľkým časovým odstupom. Dôvodom môže byť pocit, že si za to môže obeť sama, cíti sa trápne, ponížene, prípadne má obavy zo spochybnenia či nepochopenia zo strany okolia.

Pre dieťa nieje jednoduché zdržiavať sa v kolektíve, v ktorom mu ubližujú. Niekedy sa však takýmto problémom dá aspoň čiastočne predísť.

Podobne ako iné sociálnopatologické javy, aj šikana má svoj vývoj. V počiatkoch dieťa ešte nieje priamo šikanované kolektívom, ale "len" vyčleňované, a obchádzané. Najdôležitejším je práve jej začiatok, ktorý by mal byť u pedagógov a rodičov varovný signál. Ak si takéto prejavy u žiakov pedagógovia všimnú, môžu zakročiť a ubližovanie sa ďalej nevyvinie do horších následkov. Nie vždy sa to však podarí.