Podľa údajov Policajného zboru SR je viac ako 70 % násilných činov, ktorých obeťou bola žena, spáchaných v domácnosti alebo v známom prostredí. V krajinách Európskej únie zažije násilie zo strany partnera aspoň jedenkrát za život každá piata žena. Ďalšou zraniteľnou skupinou sú deti.
Násilie na ženách a deťoch sa vyskytuje v týchto podobách:
fyzické násilie: facky, kopance, údery, sácanie, ťahanie za vlasy, pálenie, bitky rôznymi zbraňami, odopieranie základných biologických potrieb ako jedlo, spánok a iné.
psychické násilie : vypočúvanie, kritizovanie, urážky, nadávky, ponižovanie, izolácia, zastrašovanie, obviňovanie, vydieranie, dirigovanie, vyhrážanie sa ublížením alebo zabitím a iné
sexuálne násilie: obťažovanie, obchytkávanie, nútenie k sexuálnym praktikám, vynucovanie si sexu a iné
ekonomické násilie: odmietanie finančne sa podieľať na chode domácnosti či starostlivosti o deti, vymáhanie peňazí, zneužívanie prevahy nad kontrolou financií, ničenie osobného majetku, nútenie k podpisu zmlúv o pôžičkách a iné
Ako bolo spomenuté, k domácemu násiliu dochádza predovšetkým zo strany mužov k ženám. Prečo je tomu tak? Vysvetlenie tohto fenomému spočíva v mocenských štruktúrach resp. nerovnosti medzi pohlaviami, ktorá dlhodobo prevláda v našej spoločnosti. Náboženské a kultúrne tradície pripisovali mužom právo považovať ženu a deti za svoj majetok a rozhodovať o nich. Napriek zásadným zmenám v rámci postavenia žien v spoločnosti, tieto vzorce správania pretrvávajú a prispievajú k páchaniu násilia na ženách.
Čo vedie agresora k násilnostiam?
Faktorov, ktoré formujú z muža násilníka je viac. Prvou rovinou je individuálna úroveň na báze biologických - vrodených faktorov. Ide teda o osobnú históriu jednotlivca, ktorá je založená na vrodených alebo získaných psychických poruchách, taktiež sociálno-patologické faktory ako nízke vzdelanie, zneužívanie v detstve. Vplyv na individuálnu úroveň majú aj osobnostné črty ako nízke sebavedomie, agresivita, alkoholizmus alebo hodnotové rámce ako napríklad výchova v silne patriarchálnom prostredí.
Ďalšou úrovňou, ktorá môže viesť jedinca k násilným činom voči blízkej osobe je aj vzťahová a rodinná sféra. Dôležitým faktorom je výchova, formovanie postojov a názorov, preberanie vzorov správania. Treťou úrovňou je komunitná, ktorá skúma postoje v rámci širších spoločenských skupinách ako je škola, pracovisko, mesto a iné komunity, s ktorými sa jedinec snaží identifikovať. Spoločenská úroveň odráža širšie spektrum sociálnych faktorov. Ide o spoločenské a kultúrne normy, ktoré násilie podporujú alebo odsudzujú. Dôležitý je teda prístup spoločnosti k rovnosti mužov a žien, vytváraniu rovnakých podmienok, odstraňovanie rodových stereotypov a tradícií, ktoré ich škodlivým spôsobom podporujú.
Tento článok vznikol v rámci projektu na Prevenciu kriminality pod záštitou Občianskeho združenie LAVUTA. Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.
