Nevinná hra či nebezpečná tyrania?
Mnohí, priami či nepriami účastníci tohto javu, najmä v detskom kolektíve, si zamieňajú šikanu s podpichovaním. Ale aj to, čo navonok vyzerá ako nevinná zábava môže mať tragickú dohru. Preto je dôležité nenechať utrpenie, bolesť či krivdu nepovšimnuté a zaradiť to do akejsi "normy".
Ako odlíšime šikanu od obyčajných doťahovačiek? Nakoľko ide o zložité fenomény, ťažko hľadať jasnú a všeobecne platnú odpoveď. Najprv si však povedzme, ako sa prejavuje šikana. Ide o zámerné ponižovanie, kladenie prekážok osobe, urážanie, násilné správanie voči nej zo strany jednotlivca alebo skupiny. Menej nápadné prejavy sú napríklad ignorovanie, schválnosti či preťažovanie prácou.
V prípade šikany je typický nepomer síl medzi páchateľom a obeťou. Páchateľ je buď fyzicky zdatnejší alebo aspoň tak pôsobí, má v hierarchii daného kolektívu vyšší status s väčšími kompetenciami. Jeho snahou je získať psychologickú alebo spoločenskú výhodu nad inými osobami. Obete bývajú bezmocné a pasívne. Často ide o slabších jedincov, ktorí nezapadajú do kolektívu, výrazne sa odlišujú od ostatných alebo sú pre niekoho nevyhovujúci.
Čo sa týka podpichovania a vzájomných doťahovačiek, očakáva sa, že to bude zábava pre obe strany. Pokiaľ je očividné, že bola prekročená hranica a jeden z účastníkov to už za vtipné nepovažuje, ten druhý v tejto činnosti nepokračuje, cíti ľútosť alebo sa ospravedlní. V prípade šikany je to naopak. Agresor práve chce druhej osobe ublížiť a teší sa z toho. Svoje konanie voči tejto osobe opakuje ba dokonca stupňuje.
Činy majú svoju dohru
Aj obyčajné provokácie môžu byť nepríjemné či bolestivé, ale nebývajú jednostranné. Ten, komu sa to nepáči nemá totiž pocit bezmocnosti a môže sa v taktom prípade aj účinne brániť. Aktéri si môžu vymeniť úlohy a keď nadobudnú nepríjemný pocit, môžu od daného konania odstúpiť. Ak si aktéri zo seba len nevinne uťahujú, ide o rovnocenné vzťahy, kde nie je víťaz ani porazený. Cieľom je zábava a uvoľnenie atmosféry. Dochádza pri tom k vzrušeniu "z hry," niekedy sa to môže niekoho aj dotknúť ale nejde o bezmocnosť.
K šikane dochádza so zámerom poníženia a ublíženia. Motívov, ktoré vedú k šikanovaniu je mnoho. Môže ísť o závisť, moc, potešenie z utrpenia druhých, boj s vlastnými komplexami, strach, nudu, túžbu po senzácii... Pri šikane sa prekračujú hranice, na obeť sa neberie ohľad, dochádza k zníženiu jej dôstojnosti a k bezpráviu.
Tento článok vznikol v rámci projektu na Prevenciu kriminality pod záštitou Občianskeho združenie LAVUTA. Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.