Kedy sa jedná o pedofíliu?

Vtedy, keď má jedinec sexuálny sklon k deťom. Ide o deviáciu, kedy jedinca vzrušujú a priťahujú predpubertálne deti, ktoré ešte nemajú vyvinuté sekundárne pohlavné znaky. Týka sa to najmä detí do 13-tich rokov, môže však ísť aj o mladšie deti. 

Na to aby k sexuálnemu zneužitiu medzi dieťaťom a pedofilom došlo, väčšinou predchádza dlhý premyslený proces zo strany predátora. Väčšinou si vyhľadáva obete, ktoré sú citovo nevyrovnané, pochádzajú z nevhodného prostredia, a vo svojom okolí hľadajú osobu, na ktorú sa môžu spoľahnúť. Práve túto dôveru pedofil časom zneužije. Najskôr sa s dieťaťom dôverne rozpráva, je mu pomyselnou oporou, zverujú si tajomstvá, snažia sa nabudiť pocit priateľstva a  dlhodobú náklonnosť s erotickým rozmerom voči neplnoletým osobám. 

Rozdiel medzi "pravým" a "nepravým" pedofilom

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb patrí pedofília pod poruchy voľby sexuálneho objektu. Medicínsky názov je parafília. Všeobecne sa označuje aj ako sexuálna úchylka. Pedofili sa v rámci nej snažia nadviazať kontakt s deťmi, no nie vždy je cieľom sexuálny styk. V rámci toho však možno rozlíšiť tzv. pravých a nepravých pedofilov.

Pravý pedofil svoju úchylku dokáže kontrolovať a neurobí nič, čím by ublížil dieťaťu. Býva s maloletými v blízkom kontakte ale svoje vzrušenie dokáže ustrážiť v medziach svojich predstáv, najmä počas sebauspokojovania. Títo ľudia si v rámci úchylky vystačia s letmými dotykmi či pohladením. Tzv. pravý pedofil má k deťom skutočnú náklonnosť a tým pádom im nechce ublížiť ani ich ohroziť. Pravdaže, nikdy nie je záruka, že takýto človek napokon trestný čin sexuálneho charakteru nevykoná. 

Následne tu máme tzv. nepravých pedofilov, ktorých pedofilné prejavy môžu vyplývať z nejakej psychickej poruchy, prípadne môže ísť o človeka, ktorý pri určitej príležitosti napr. požití alkoholu sexuálne zneužije dieťa. K tomuto činu teda dôjde príležitostne, bez predchádzajúcich sexuálnych fantázií. Tieto prípady môžu byť nebezpečnejšie.

Najhorší variant je však vtedy, kedy dochádza k pedofilnému sadizmu, kedy páchateľ môže dieťaťu ublížiť ba dokonca ho usmrtiť. Miera sadizmu sa však odvíja od samotného sadizmu a nie od pedofílie.

Ako spoznáme pedofila, a aké sú jeho príčiny k zneužívaniu detí?

Môže ísť o hormonálnu nerovnováhu, ktorej príčiny však nie sú presne určené. Taktiež je množstvo prípadov, kedy samotní pedofili boli v detstve zneužívaní. Výskyt týchto prejavov je vyšší u chlapcov ako u dievčat, u ktorých sa následky v budúcnosti prejavujú skôr sebadeštruktívnymi sklonmi. 

Pedofili často žijú normálnym životom ako ostatní. Fungujú v partnerskom zväzku, majú deti, čo im poslúži aj ako výborné maskovanie. Čo sa týka detí pedofilov, tie nebývajú ich erotickým cieľom, najmä ak s nimi boli od narodenia. 

Najčastejší výskyt pedofilov

Ako už bolo uvedené, k sexuálnemu zneužívaniu dochádza aj zo strany dôverne známej osoby. Častý výskyt je napríklad v kruhu osôb ktoré pracujú vo výchovných zariadeniach či športových krúžkoch.

Venujme však pozornosť oblasti, o ktorej sa v danej súvislosti hovorí najčastejšie, no zároveň sa najviac mlčí. Pedofílie zo strany duchovných, konkrétne katolíckeho kléru, kde platí celibát, na ktorý sa poniektorí odvolávajú ako na zdôvodnenie sexuálneho obťažovania detí.

Nastáva tu však otázka kauzálnej súvislosti: môže byť príčinou pedofílie kňazský celibát alebo naopak, vstupujú do kňazského celibátu osoby, ktoré majú problém so svojou sexualitou? Pri druhom variante jedinec nemá vo svojej sexualite jasno, alebo ju neprijíma a potláča, alebo ju prijíma pred sebou samým, no je problémová pre spoločnosť a tak sa utieka niekam, kde ju môže ukryť, pričom zároveň tajne realizovať. Pedofíliu niektorí ľudia automaticky spájajú aj s homosexualitou resp. sa držia názoru, že homosexuálna orientácie môže za sexuálne zneužívanie.

Psychiater Michal Patarák vo svojom blogu tento názor vyvracia: „Problém sexuálneho zneužívania v cirkvi nie je problémom sexuálnej orientácie, ale problémom toho, čoho sa predovšetkým týka: sexuálneho obťažovania a zneužívania v prostredí, v ktorom dochádza k sexuálnej frustrácii, odštiepeniu sexuality od psychického života a v ktorom majú páchatelia tohto zneužívania príslušnú moc a autoritu (zneužíva vždy ten, čo má moc, toho, kto je slabý, bezmocný, odovzdaný). O tom, či niekto niekoho sexuálne zneužije, nerozhoduje jeho sexuálna orientácia, ale iné premenné, podobne, ako je to v prípade znásilnenia."

Škandály v duchovných radoch

Otázka, prečo sa pedofília vyskytuje tak často medzi duchovnými si vyžaduje ešte veľa výskumov a sledovaní. Dôležitým a už dávno jasným faktom je, že tento jav nemožno podceňovať a bagatelizovať. Predstavitelia cirkvi by nemali zamlčovať tieto prípady, zakrývať vlastné pochybenia, zahladzovať individuálne prehrešky a zároveň kolektívne taktizovať pre udržanie "dobrého mena cirkvi". Stojí to za to? Pretože takýmto spôsobom sa zabúda na to najdôležitejšie, a to na obete sexuálneho zneužívania. V tejto súvislosti odporúčame prečítať si články a blog psychiatra Michala Pataráka, ktorý sa tejto téme intenzívne venuje.

Dôležitá je prevencia

Deti sú tie najzraniteľnejšie stvorenia, ktoré často nevedia vyhodnotiť danú situáciu, zároveň sú tak aj ľahko manipulovateľné. Preto by mali rodičia vedieť, s kým sa ich dieťa stretáva, mali by ho upozorniť, aby nechodilo do príbytkov neznámych osôb a nenechalo sa odviesť na opustené miesta. Deti by mali byť dôsledne upozornené, aby sa vyvarovali kontaktu s cudzími ľuďmi.

Tento článok vznikol v rámci projektu na Prevenciu kriminality pod záštitou Občianskeho združenie LAVUTA. Projekt bol finančne podporený Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality.